Kým koncertné požiadavky mnohých kapiel sa líšia len v množstvách a značkách alkoholu, prípadne iných drobných malichernostiach, Scotta Kellyho pred jeho slovenským koncertom zaujímalo jediné – musel sa odohrať na netradičnom mieste. Žiadny klub, žiadny bar, žiadna koncertná sála. Jeden zo zakladateľov legendárnych NEUROSIS neprišiel do Európy kvôli obyčajnému turné, nechcel predstaviť nový album ani zarobiť prehnané peniaze. Podľa jeho vlastných slov v sebe potreboval zobudiť pocity nepohodlia a emócie, ktoré vkladá do svojej sólovej tvorby. A tomu obyčajnému, zošedivenému a vráskavému chlapíkovi s akustickou gitarou a otrasnými tetovaniami na rukách sa to v ten chladný januárový večer naozaj podarilo... Keď už nie kvôli charizme, ktorou dokázal zaplniť rozsiahle priestory trnavskej synagógy, tak určite vďaka niekoľkým slzám, ktoré mu nechcene vykĺzli z očí pri prehovore medzi skladbami.

Dať po rokoch dohromady dávno mŕtvu skupinu špeciálne kvôli jedinému koncertu je celkom slušný prejav fanúšikovstva. Pre domácich VANTH bol príchod Scotta Kellyho dostatčným dôvodom na „reunion“. Rovnako, ako interpret, ktorému v utorkový večer predskakovali, aj oni prezentovali predovšetkým neveselé piesne v jemne folkových, ale aj vypätých polohách, doprevádzaných, či úplne postavených na hre na elektrickú gitaru. Ak je úloha predkapely trafiť sa do nálady večera a navnadiť osadenstvo na jeho hlavnú hviezdu, VANTH ju splnili viac ako dôstojne.

Viac ako dôstojná bola aj účasť ľudí zvedavých na Kellyho samostatný koncert. Ktovie, koľko z nich bolo skutočne zoznámených s jeho sólovou tvorbou a neprišlo len vďaka pojmu NEUROSIS, spätom s jeho menom pravdepodobne navždy... Tak, či onak, Kelly si okrem výnimočného priestoru zaslúžil aj početnú kulisu. A tá – najmä pri záverečnom, niekoľkominútovom aplauze – neskrývala nadšenie. Jeho koncert mal ďaleko od nervozity a naliehavosti, typickej pre skupinu, v ktorej tento Američan pôsobí predovšetkým. V prevažne obyčajných, folkových skladbách, postavených na Kellyho nezameniteľnom chrapľavom hlase a decentnej hre na akustickej gitare, sa skrýval poriadny kus ľudskosti. Z človeka, ktorý pred desiatimi rokmi prekonal nepríjemnú drogovú závislosť a musel čeliť neľahkému životnému osudu, v ten večer vyžarovala nevídaná pokora.

Aj keď jadro hodinového koncertu Scotta Kellyho tvorili výseky z albumov „Spirit Bound Flesh“, „The Wake“ a nové, doteraz nevydané skladby, mnohí z prítomných určite spoznali pieseň „I Can See You“ z predminulého vydania zakladateľov celej post-metalovej vlny – „The Eye Of Every Storm“. Katarzia má však mnoho podôb a muž, v ten večer odetý najneformálnejšie ako to len išlo, dal za asistencie elektrickej gitary spomenúť aj na vzdialených kolegov zo SUNN O))) a ich koncerty v kostoloch, či katedrálach. Rovnako ako ich hudba, bol aj živý prednes jedného z frontmanov NEUROSIS netypickým zážitkom. Takým, na ktorý sa vďaka jeho príjemnosti a úprimnosti podania pravdepodobne nezabudne.